Báčik z Bieleho Potoka

Toť iba nedávno mi v krčme fajnový pánko-ozajstný štramák hovoria, či by som dačo nenapísau vraj takie on noviny vydáva,čo sú nezávislie,ob­jektívnie a ešte že aktuálnie. Nuž čida ja viem? A či to aj voľagdo prečita? Nuž nezávislý to som, ale celkom nie, lebo že vraj od dohánu som závislý, žena mi furt hundre. Objektívny nemôže hádam nigdo byť, šak každý má inakšie oči, ale aktuálny som akurátne. Ako i teraz-že vraj dáka Gorila a čo fšetko ukradli. Nuž a tento národ si nič nepamätá? A iba teraz kradnú, šak kradli furt-aj tí červení, aj títo. No keď sa lepšie prizrú kto šecko je v tej politike, tak sú to od tých červených deti a ich detné deti. A aj takých čo ani červení neboli, ale už i vtedy kradli. Bo tak mi to jeden starší moj kamarát, čo je profesorom a už hádam aj štyricať rokov rozmotúva takú špirálu čo je vraj dáka DNA. Asi hu aj rozmotau, lebo hovorí, že tá špirála má takie nožičky – ako by to inakšie vedeu – a na nich sú takie gulôčky, či čô a to sú vraj chromozony, keď je vraj na volákom párovom dáka šarapata, to že aj po štvrtú generáciu pôjde. Aj mi to kresliu na ten paprndekel, čo sa pod pivo dáva, no moc som z toho nezmúdreu. No keď to taký študírovaný vraví, bude dačo na tom. Ja to len tak po pamäti viem – to o tých kradošoch a ich kradošských detiskách. Čo inšou by sa mali doma naučiť. A keď po štvrtú, tak po štvrtú…gde my už dovtedy budeme…

Že mám napísať iba dvesto slov, šak som ani nezačau a už som skončiu.

Autor: báčik z Bieleho Potoka