Divadelný súbor Fireball: Žijeme bahennú dobu, ale s láskou sa žiť dá

Obecenstvo bolo po záverečnej opone aj šokované, hovorí režisérka Anna Mišurová: „Ano, šokované......po predstavení na javisko prišlo mnoho divákov,prišlo nám veľa emailov, sms, diváci odchádzali s pocitom, že dráma, ktorej sa stali súčasťou, ich núti zamyslieť sa ....... a to bol náš zámer.“ A tu sú jej odpovede na ďalšie otázky rk24.

1. Prečo mladí ľudia chceli hrať takýto príbeh, považujú túto dobu za „bahennú“?

• Dlho sme hľadali tému,ktorá by bola výpovedou mladých ľudí. Žiaľ, doba mladým nepraje, sú bez práce, prostriedkov, ťažko sa prebíjajú, hľadajú. Pokiaľ nevládne rodinné zázemie sú bezbranní, bez kapitálu, rodinného zázemia, bez istoty…a tak veľmi chcú.....prostredie veľmi formuje mladého človeka, je nestabilné, lákavé. Lákavé na zlo. Doba, v ktorej sme sa ocitli je bahenná.

2. Aké sú dôvody, že ľudia dnes padajú do „bahna“?

• Bezmocnosť a neistota. Rúcajú sa najkrajšie ľudské hodnoty, pre ktoré som bola ja vychovaná, ktoré si nadovšetko vážim, a ktoré som vštepovala svojim deťom. Život je najkrajší dar a treba ho žiť a užívať si každý jeden deň. Je veľmi krátky, trpký, sladký, boľavý a krásny. Ale je náš, len náš. Divadelný súbor FIREBALL ho cíti v každom svojom bytí, užíva si ho plným priehrštím, po zdraví je preň najvzácnejšia LÁSKA, bez ktorej sa žiť nedá.To je posolstvo pre mladých…

3. Herci aj režisérka na konci zjavne veľmi dojatí. Bol to ťažký pôrod?

• Divadelné predstavenie BAHNO sa veľmi ťažko dralo na svet. Bol to pôrod. BAHNO je náš prvý spoločný autorský scenár , ktorý sme písali rok. Už keď sme mysleli, že najťažšie je za nami, prišla choroba, kosila hercov jedného za druhým. Nemilosrdne a veľmi bolestne. Nedokázali sme sa zísť. Podchvíľou niekto chýbal, ťažko sa mi na tieto chvíle spomína. Potom prišli maturity. V predstavení máme dve maturantky, o ďalších prekážkach nebudem hovoriť…prichádzali a my sme čoraz hlbšie padali do"bahna". Mám veľmi nadané deti, ktoré žnú úspechy na celoslovenských a medzinárodných súťažiach a robia česť ZUŠ Ľudovíta Fullu a mestu Ružomberok.

4. Čo je najväčším problémom pre ružomberského divadelníka?

• Divadlo potrebuje javisko, žiaľ Ružomberok umeniu nepraje, nech sa otočíte kdekoľvek, všade musíte platiť nájom. Máme kultúrny dom, ktorý neslúži kultúre ako na dedinách. Stačí ísť do Likavky a tam vidíte úžasnú pomoc, ochotu ,zanietenosť, tam sú pre umenie dvere otvorené. Dostali sme po mnohých prosbách priestor v Kine, za ktorý sme boli vďační. Žiaľ, mohli sme nacvičovať len raz v týždni a so skupinou, s ktorou nacvičujem, vyučovanie prebieha 2 krát do týždňa. Bolo pre nás príjemné v utorok byť v kine a nacvičovať, ale koncom týždňa sme sa museli vrátiť do triedy literárno-dramatického odboru na Obvodovej ulici. Hrali sme bez kulís, nechápali sme, prečo.....? Tak ako huslista nemôže hrať bez huslí, tak ani herec nedokáže hrať bez kulís, a tak sme sa z Kina opäť vrátili do triedy, pretože divadlo stagnovalo a termín súťaže sa nezadržateľne blížil. Nacvičovali sme cez víkendy. Bolo to náročné pre všetkých, ale nevzdali sme sa.

P.S. od režisérky: Premiéra (v deň premiéry v publiku sedela porota) divadelného predstavenia BAHNO bola úspešná, predstavenie získalo 1.miesto a postupuje na krajskú súťaž, ktorá bude v dňoch 04. – 08. mája 2014 v Dome kultúry v Liptovskom Mikuláši. Držte nám palce.