Dobroslav Pustaj: Keď som chcel žiť, musel som to všetko vydržať!
Na priečelí budovy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku je od štvrtka odhalená pamätná tabuľa venovaná nespočetnému množstvu politických väzňov nespravodlivo prenasledovaných a väznených komunistickým režimom.
Slovensko
„Naším cieľom je umiestňovať po celom Slovensku predovšetkým spoločné pamätné tabule, pretože obetí komunistického režimu je veľmi veľa. Aby všetci, ktorí trpeli, nezostali zabudnutí, a aby si všetci, ktorí prejdú okolo, si na nich aj takýmto spôsobom spomenuli,“ uviedol člen predsedníctva Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner.
Ružomberčan
So slzami v očiach si na svoje útrapy zaspomínal Ružomberčan Dobroslav Pustaj. „Sú to smutné, veľmi smutné spomienky. Bol som organizátorom hnutia Slobodné Československo. Išlo nám len o ľudské práva, slobodu prejavu, náboženstva, majetku a za to som strávil za mrežami dlhých 16 rokov, polovicu v samoväzbe v Leopoldove, potom v pražskej Ruzyni, Jáchymove a k tomu ešte 20 rokov perzekúcií. Keď som chcel žiť, musel som to všetko vydržať,“ skonštatoval pokorne.
Tí istí sú tu?
„Zo všetkých síl sme sa snažili byť pozitívne psychicky naladení, ale fyzické tresty, neľudské zaobchádzanie a vyšetrovacie metódy aj tých najodolnejších strašne deprimovalo. Zarážajúce bolo, keď medzi tými, ktorí nás po páde komunizmu rehabilitovali, boli tí istí, ktorí nás predtým súdili. Napriek tomu som rád, že tá hrozná doba je už minulosťou a nič podobné sa už snáď nezopakuje,“ dodal Martinčan Milan Sojka, ktorý práve v ružomberskej väznici strávil v polovici 50. rokov nedobrovoľne svoje dvadsiate narodeniny.