Francúzska reálekológia: Jeden pohár na vodu pre človeka, drevené latríny!
Detský folklórny súbor Liptáčik z Ružomberka bol od minulej stredy účastníkom Medzinárodného folklórneho festivalu vo francúzskom meste Saint-Maixent-Ľecole. Členovia súboru zažili, čo znamená ku prírode priateľské správanie po francúzsky.
V nedeľu sme vám ponúkli prvú časť poznámok vedúceho DFS Liptáčik Igora Littvu, ktoré nám zaslal priamo z dejiska festivalu (http://ruzomberok.dnes24.sk/…iatok-157608.) Prečítajte si jeho zaujímavé poznatky ohľadom organizácie festivalu.
Ekológia = šetrenie a recyklovanie
Detský medzinárodný festival si zapisuje svoj 26.ročník. Za uvedené obdobie zdokonaľoval organizáciu podujatia a v súčasnosti už pracuje pod patronátom medzinárodnej organizácie CIOFF, ktorá je súčasťou UNESCO. Organizácia je zárukou garantovania vysokej kvalitatívnej úrovne festivalu. Filozofiou podujatia je ekológia, šetrenie a recyklovanie. Z uvedeného dôvodu sú súčasťou podujatia organizačné aktivity, ktorých cieľom je šetriť vodu, životné prostredie. Príklady: Každý účastník podujatia dostane pohár s logom festivalu, do ktorého si počas festivalu môže čapovať pitnú vodu. Ak si pri odchode nechce pohár nechať, organizátori pohár odkúpia za 1,– €. Pohár je samozrejme z recyklovateľného materiálu. Táto informácia nám bola poskytnutá pri prvom stretnutí. Súbor si čapoval vodu len do umelohmotných fliaš. Balenú vodu súbor dostane len raz a ďalej si vodu naberá do vyprázdnených fliaš. Nezvyčajné a prekvapivé je tiež používanie drevených WC (latrín), aby sa šetrila voda na splachovanie a pod.
Areál a predstavenia
Festival bol sústredený do areálu vedľa futbalového štadiónu, akoby poskladaný z rôznych stanových hál. Haly však boli z jednoduchých konštrukcií, niektoré murované. Jedna hala bola s kvalitným javiskom, niečo ako kultúrny dom s možnosťou cca 300 divákov. Vedľa uvedenej haly bolo oproti futbalovej tribúne postavené kvalitné, priestranné javisko z oceľovej konštrukcie a drevených dielov, kvalitným osvetlením a ozvučením. Tribúna doplnená ešte o dve tribúnky umožňovala počet cca 1000 divákov. Javisko nebolo kryté, v prípade nepriaznivého počasia sa zjavne počíta s účinkovaním vo vyššie uvedenom kultúrnom dome. Za pódiom boli postavené dva pomerne priestranné stany na techniku a prezliekanie počas predstavenia. Jednu stranu areálu tvorili uzamykateľné bunky z konštrukcie a drevotriesky, používané ako šatne pre účinkujúcich. Každý súbor tak dostal jednu šatňu o rozmeroch cca 4×8 metrov vybavenú zásuvkami, stoličkami, stolmi a vešiakmi. Od šatne dostal vedúci súboru kľúčik a v šatni boli zložené kroje počas celého festivalu hneď od príchodu. Strednú časť areálu tvorila stanová hala s malým pódiom, na ktorom sa uskutočňovali hudobné predstavenia. Smerom od vstupu boli pod prístreškami pripravené stoly pre jednotlivé súbory, kde mohli účastníci ponúkať návštevníkom na predaj spravidla ľudovoumelecké výrobky svojej krajiny.
Minúty pre Francúzov nehrajú rolu
Na veľkom pódiu sa uskutočnilo aj predstavenie v úvodný, otvárací deň festivalu. Napriek snahe o profesionalitu sa stalo, že nenastúpil súbor z Nórska a tak nastupoval narýchlo Liptáčik. Prekvapivé bolo tiež nedodržiavanie časového rozpätia. Organizátori požadovali 8 minútové predstavenie v úvodný festivalový deň. Súbor upravoval program na požadovanú dĺžku, ale ďalšie súbory prekročili požadovaný čas i o dvojnásobok. Z uvedeného dôvodu je zbytočné komplikovať situáciu menením choreografie. Z dôvodu predlžovania programu čakali však všetky deti pripravené na záverečný nástup viac ako hodinu, kde ich organizátori museli niekoľko krát utišovať.
Pri ozvučení treba počítať s tým, že počuť bude len spevákov umiestnených pri hudbe. Hoci sme požadovali aspoň mikrofóny na prednú rampu, mikrofóny boli umiestnené, ale na zem, na ozvučenie rytmických úderov na javisko. Spev na scéne tak nebolo počuť vôbec. Nie je tak vôbec vhodné zaradiť choreografie po hudobnej stránke postavené len na speve tancujúcich. V tom prípade je potrebné k mikrofónom umiestniť spevákov a speváčky.