Len tak ľahúčko

Anton Lauček je jednou z významných osobností Ružomberka. Na rodnú dedinu Černovú nedá dopustiť, a preto je aj dejiskom príbehov vo viacerých jeho dielach. Ak vám meno spisovateľa nič nehovorí, možno budete poznať známe zbierky trefných a vtipných príbehov Iba tak. Prvé vydanie bolo také úspešné, že napísal aj ďalšie pokračovania Iba tak-ov, a ako nám prezradil, pracuje na zbierke pre študentov, ktorých malý záujem o kvalitnú literatúru má dobre zmapovaný, pretože je vyštudovaným pedagógom slovenčiny a nemčiny. Učil na viacerých stredných školách v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši. Teraz prednáša na univerzitách, hlavne na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity a niektorých ďalších.

Písanie lákalo autora už v mladom veku. Ako osemnásťročný mal za sebou prvé ocenenie v celoslovenskej literárnej súťaži a scenár ku televíznej inscenácií pre mládež pod názvom Benedikt. V bývalom režime ju však na prvýkrát neschválili a preto bola natočená až v roku 1974. Debutoval knihou poviedok s názvom Zelený modrý v roku 1982. Ako sám hovorí, pre začínajúceho spisovateľa je ťažké napísať román, a preto odporúča vyskúšať jednoduchšie útvary ako je napr. poviedka, pri písaní ktorej sa dá najviac naučiť. Po čase prišlo aj na román Pušky v hrnci, granáty v kredenci, ktorý je v slovenskej literatúre jediným humorne ladeným románom s vojnovou tematikou. Medzi jeho diela patrí historická próza Cez utrpenie, ktorá sa vracia k tragickým udalostiam v Černovej, román o detstve Andreja Hlinku s názvom Andrej a životopisná próza o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi. Námety čerpá z počutých príhod, životných skúseností a zážitkov, ako aj z vlastnej fantázie.

Ružomberský spisovateľ Anton Lauček želá čitateľom, aby vedeli rozlišovať medzi dobrou, kvalitnou literatúrou, ktorá povznáša ducha a tou odpadovou, brakovou, ktorá z nás robí ľahké obete manipulátorov.