Pietna spomienka pri výročí úmrtia kňaza, politika a národovca Andreja Hlinku
Okresná rada SNS Ružomberok spolu s krajskou radou SNS Žilina zorganizovali v piatok popoludní pri soche Andreja Hlinku pred farským kostolom pietnu spomienku pri príležitosti 77. výročia úmrtia kňaza Andreja Hlinku, ktorý zomrel v budove fary (terajšieho Mestského úradu) v Ružomberku.
Na zhromaždení sa zúčastnil aj primátor Mesta Igor Čombor, ktorý vo svojom prejave pripomenul historické fakty zo života Otca národa. Ponúkame vám záverečnú časť príhovoru.
Nakoniec i prvý prezident Masaryk môže za svoje zvolenie v máji 1920 ďakovať Andrejovi Hlinkovi za to, že Česká lidová strana sa spojila so Slovenskou ľudovou stranou. V obecných voľbách 1923 sa stala Slovenská ľudová strana najväčšou stranou na Slovensku. Strana pod vedením A. Hlinku rýchlo poznala prostredníctvom inteligencie a kňazov žijúcich medzi ľudom dôsledky silnejšieho a moderného českého priemyslu a obchodníctva, ktoré začali ovládať život všetkých vrstiev slovenského obyvateľstva. V hesle autonómie našla Hlinkova strana program, ktorý mal dobrú agitačnú hodnotu a hnacím motorom boli najmä stredné vrstvy, čo Hlinka citlivo vnímal. Hlinkov výklad autonómie bol: Slovensko patrí Slovákom, na Slovensku nech sú Slováci pánmi. To ukázali voľby 1925, kde v oblastiach obývaných Slovákmi získala viac ako polovicu hlasov HSLS. Dňa 8. mája 1930 HSLS, po vystúpení z vlády, druhýkrát podala snemu návrh na autonómiu Slovenska, v roku 1932 za úsilia Hlinku vznikla dokonca nadkonfesiálna jednota so SNS, spojenie Hlinka – Rázus v boji za autonómiu.
Pri oslavách 110. výročia vysvätenia Pribinovho kostola v Nitre v roku 1933 mal Andrej Hlinka taký prejav, že československý predseda vlády Malypetr, ale aj Hodža a Dérer boli celkom zosmiešnení. Vláda zastavila vydávanie Slováka a znovu zaviedla vyšetrovanie. V júni 1938 HSLS predložila ďalší návrh autonómie Slovenska, keď využila návštevu krajanských spolkov z USA, ktoré doniesli originál Pitsburgskej dohody. S jej originálom vystúpil A. Hlinka 5. júna 1938 naposledy na verejnosti, vtedy bol už chorý a vyčerpaný a stranu začali riadiť iní. Dňa 16. augusta na fare v Ružomberku tento šľachetný a čestný velikán slovenského národa dokonal. Skloňme sa pred ním, večná mu sláva a česť jeho pamiatke.
Zdroj + foto: Michal Praženica, asistent primátora
