Barman Mišo má zlaté ruky. Dokáže veci, ktoré vám vyrazia dych

Ostrieľaný barman a rezbár v jednej osobe Michal Štaffen (32) majstrovsky narába s dlátom aj šejkrom. Rezbárstvo je pre „Štafa“ maľovanie obrazu do dreva, miešanie koktejlov vášeň.

Veľa ľudí si mýli umelecké rezbárstvo s „bežnou“ prácou s drevom. Ako by ste laikom priblížili o čom je?

X-krát za týždeň sa stretávam s tým, že za mnou príde človek a pýta si, aby som mu spravil stolík, skriňu či posteľ. Čo je vlastne stolárska práca. Rezbárstvo je niečo úplne iné. Metaforicky povedané, je to maľovanie obrazu vyrezávaním do dreva. Ja uprednostňujem prácu s lipou.

Ako ste sa dostali k rezbárstvu?

Po ôsmych rokoch na základnej umeleckej škole, kde som sa venoval kresleniu, sme s maminou uvažovali o výbere strednej školy a teda o mojom ďalšom smerovaní v pracovnom živote. Stavili sme na SOU Stavebné na Rosinkách, odbor rezbárstvo.

Mali ste už vtedy skúsenosti s prácou s drevom?

Nie, ešte nikdy som nedržal v ruke dláto (smiech). V rámci prijatia na túto školu sme museli absolvovať talentové skúšky, ktoré pozostávali z kreslenia. Tie som spravil a začal som sa venovať umeleckému rezbárstvu.

Čomu konkrétne ste sa tam začali venovať?

Nebolo to len o nejakých domácich úlohách a predlohách. Už vtedy som vedel, že uprednostňujem obrazy – dediny, krajinky so slovenskou tematikou. Po škole som musel ísť na vojnu, takže som s tým musel, bohužiaľ, nachvíľu seknúť. Keď som sa pred desiatimi rokmi vrátil „späť“, dostal som sa za bar a odvtedy som verný – okrem dláta – aj šejkru. :)

Ako vyzerá bežný týždeň barmana a rezbára v jednej osobe?

V pondelok, stredu a štvrtok strávim so svojím hobby v dielni, ostatné dni som bare a miešam drinky. Keďže sa od nás v klube vyžaduje neustále napredovanie a zlepšovanie, pravidelne absolvujeme nové a nové kurzy a prednášky v tejto oblasti. Ako inak – chceme byť najlepší! Je to dynamická práce, ktorú mám rád. Jej protikladom je práve rezbárstvo, pri ktorom si oddýchnem.

Stala sa vám nejaká kuriózna príhoda?

Netradičné príbehy sú na dennom poriadku – sú hlavne späté s nejasnou predstavou klienta. Nedávno si dal jeden zákazník vyrobiť obraz v rozmeroch 1,5m x 0,8m. Keďže si úplne nevedel vizualizovať jeho veľkosť, prišiel si poň na motorke! (smiech) Myslel si, že si ho vezme len tak do ruky, takže musel merať 30-kilometrovú cestu späť po auto.

Aké sú vaše ambície?

Určite chcem v najbližších rokoch zväčšiť priestory dielne a smerovať aj na zahraničný trh. Čím ďalej tým viac sa zvyšuje počet ľudí, ktorí chcú odo mňa výrobok z dreva. Či už ide o firmy, ktoré chcú drevené logo, domácnosti, ktoré si chcú skrášliť prostredie obrazom alebo zákaznikom bol nedávno aj dvadsaťročný chalan, ktorý chcel potešiť svoju frajerku vyrezávanými kvetmi.

Foto: Archív Michala Štaffena/Text: Adela Fručková