SPARŤANIA: nikdy sa nevzdávaj a choď až na doraz

To je heslo ružomberskej skupiny športovcov, ktorí pretekajú v súťaži posúvajúcej nielen fyzickú ale aj psychickú hranicu človeka. O svojej vášni a o nástrahách trate prezradili v rozhovore.

Ivana Milanová
Ilustračný obrázok k článku SPARŤANIA: nikdy sa nevzdávaj a choď až na doraz
Zdroj: ruzomberok.dnes24.sk

Sparťanský pretek vznikol v Amerike a je to najťažší prekážkový beh na svete. Vytrvalostná súťaž s prvkami vojenského výcviku preverí fyzickú, ale aj mentálnu zdatnosť zúčastnených pretekárov. Naša krajina bola prvým držiteľom licencie na preteky mimo územia USA a prvý pretek na Slovensku sa konal v malej dedinke Vechcec v októbri 2012. Odtiaľ si prvých 2500 Sparťanov odnieslo len pamätnú medailu.

Odvtedy sa počet sparťanov rapídne zvyšoval a našiel si svojich priaznivcov aj v Ružomberku. Šimon Maliňák a Lukáš Marton z blízkej dediny Martinček, začali s týmto pretekom v roku 2014 z čistej zvedavosti. Nemali žiadne predošlé skúsenosti iba chuť prekonať samých seba. Stavili sa s kamarátom Ladislavom Pavlíkom, že ak dobehnú do cieľa svojho prvého preteku pridá sa k nim. Nie len to, uzavreli stávku, že odbehne v ten rok všetky tri série sparťanov, kúpi po striku a začne s nimi cvičiť crossfit. Keď sa im podarilo prebehnúť cieľom, vznikla základná trojka partie, ktorá sa už pár rokov úspešne venuje tomuto druhu športu za podpory fitnes centra Valibuk.

„Stávka je stávka, a keď som dal slovo, začal som trénovať a v tom roku sa mi podarilo odbehnúť všetky kategórie Sparťana a aj najťažší zimný pretek na Donovaloch, v ktorom sme dosiahli výborné 39 miesto ako tím Valibuk zo 196 tímov.“ pochválil sa Laco Pavlík.

Zdroj: YouTube.com

Sparťan Race má v ponuke viacero disciplín pre všetky vekové kategórie a všetky výkonnostné stupne. Odvážlivci bežia jednotlivo, alebo v tímoch. Pretek sa skladá hlavne z behu v prírode a podľa kategórie sa zvyšuje číslo kilometrov, ale aj prekážok. Trať ktorú majú súťažiaci absolvovať pred pretekom zaručene neuvidia a nevedia ani presnú dĺžku. Prekážky si zhruba vedia predstaviť, ale nevedia ich poradie. Brodia sa v blate a vo vode, hádžu oštepom, šplhajú sa na laná, lezú popod drôty a robia memory testy. To všetko za akéhokoľvek počasia a na vlastné riziko.

O duchu pretekov a o tom, prečo sa oplatí vyskúšať si takýmto spôsobom povedal Šimon Maliňák, „Sparťan je aj o tom, že sme na trati spolu ako priatelia a prajeme si, podporujeme sa. Dokonca podľa sparťanských tradícii by mal byť pretek taký, že keď niekto nevládze, nedokáže prekážku prekonať, mal by som mu pomôcť, ak môžem. Samozrejme je tam aj veľa takých, hlavne medzi najlepšími, že nikto nikomu nepomôže kvôli najlepšieho času.“

„Medailu a tričko Sparťana dostane iba ten, kto prejde cieľovou páskou. Pretek je o sile, vytrvalosti, koncentrácii. Svoje štartovné číslo si musí každý zapamätať až do konca, a tiež rôzne kódy počas trate. Je ťažké sa na to sústrediť cez tie všetky prekážky, ale ja si tie čísla pamätám dodnes.“ hovorí Laco Pavlík

Najjednoduchší pretek je Sparťan Sprint. Má 5 a viac kilometrov, v ktorom musíte prekonať najmenej 20 prekážok. Ak nevládzete, niektorú nezvládnete, rastú Vám trestné minúty, alebo si prekážku odmakáte inak. Napríklad 30-timi angličákmi. Druhá kategória je Sparťan Super o dlžke viac ako 13 kilometrov s najmenej 25 prekážkami a hneď po nej nasleduje Sparťan Beast, v ktorom treba zvládnuť 20 a viac kilometrov s 30-timi nástrahami na trati. Najnáročnejším je Sparťan Ultra Beast s dlžkou aspoň 42 kilometrov a rátať treba s najmenej 60-timi prekážkami, pričom niektoré závažia sú s dvojnásobnou­ váhou.

Zdroj: ruzomberok.dnes24.sk

Na začiatku chceli hlavne dobehnúť do cieľa, postupom času, ako naberali kondičku pravidelnými tréningami, chceli dobehnúť do cieľa, ale v čo najlepšom čase.

Nič pre lenivcov

„Čím viacej pretekov odbehneme, tým chceme byť lepší a jeden druhého ťaháme. Človek by si to mohol aj odkráčať, ale ide tam o to, aby sme prekonali samých seba a svoje limity, niečo si sami pred sebou dokázali. Najviac je tento pretek o psychike lebo v každej minúte si môžem povedať, že končím, že či som normálny sa niekde liepať v bahne váľať, keď môžem doma sedieť pred telkou. Tento druh športu je o to krajší, že to nie je niekde v uzavretom priestore, ale v prírode, v horách a dostaneme sa na také miesta o ktorých sme nevedeli, že existujú. Keď sa raz do toho človek pustí, tak ho to len tak neprejde, lebo stále má motiváciu dosiahnuť lepší a lepší čas.“ hovorí Šimon.

Tím Valibuk nie je jediný v Ružomberku. Jozef Ondrejka, Ľubo Ďaďo, Andrea Mikešová, Gabriela Dubská a ďaľší tvoria tím, ktorý podporuje Easygym. Áno aj ženy. Niekomu sa môže zdať, že toto nie je nič pre nežnejšie pohlavie, ale nie je tomu tak.

„Skončila sa tohtoročná sezóna v ktorej sme dosiahli a prešli sme preteky v Česku, Poľsku a na Slovensku. a hodnotím ju ako mimoriadne úspešnú. Do nastávajúcej sa snažíme zohnať čo najviac sponzorov, ktorým by sme robili dobrú reklamu doma aj v zahraničí, keďže štartovné aj náklady spojené s pretekom, ako cestovanie a ubytovanie hradíme zo svojho vrecka. Sme vďačný fitnes centru Valibuk, za jeho podporu a najnovšie sa nám podarilo dostať prísľub aj od spoločnosti Interles.“ dodal na záver Laco Pavlík.

Zdroj: YouTube.com
Zdroj: YouTube.com
Zdroj: YouTube.com
Zdroj: ruzomberok.dnes24.sk