SVET O SLOVENSKU: Magická fujara očarila Indiu

Terapeutická hudba, oslava krásy v jednoduchosti… to je len zopár chválospevov, ktoré uvádza indický portál na adresu slovenského národného nástroja.

Ilustračný obrázok k článku SVET O SLOVENSKU: Magická fujara očarila Indiu
Zdroj: TASR

Podmanivý zvuk fujary nechá málokoho chladným. A pritom vôbec nemusí sedieť na slovenskom folklórnom festivale. Tento nástroj učaroval aj indickému spisovateľovi a skladateľovi, ktorý o ňom napísal skutočne krásny článok pre indický portál Thehindu.com. Fujaru opisuje veľmi detailne, nešetrí poetickými slovami a prirovnáva ju k zvuku tradičnej píšťaly, na ktorú ľudia hrajú na juhu Indie. Niet divu, že fujara je už od roku 2005 na zozname vzácneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Krásna pocta

„Na píšťalách je niečo, čo uchvacuje našu dušu,“ začína svoj článok Thehindu.com. Vysvetľuje, že v týchto fúkacích nástrojoch je ukrytý akýsi prvotný zvuk, možno “nevysvetliteľný magnetizmus Krishnovej píšťaly,” ktorá k nemu priťahuje ľudské duše.

“Medzi významnými píšťalami sveta stojí aj nežná fujara – slovenský národný hudobný nástroj,píše portál a popisuje ju s neuveriteľnou presnosťou a láskou. “Je to pôvodne pastierska píšťala, ktorej prenikavé sladké tóny rezonujú jednoduchosťou, túžbou a pocitom oslobodenia. Pri jej melódii si poslucháč uvedomuje krásu v jednoduchosti, najmä v kontraste so zložitými zvukmi nástrojov z iných krajín.”

Nejeden Slovák bude určite súhlasiť s ďalšími hodnoteniami indického portálu: “Hudba fujary je terapeutická, uvoľňuje nervový systém poslucháča a často ho uvádza až do jemného tranzu na pokraji spánku.”

Indická verzia

Bolo by nepochybne zaujímavé počuť, ako znie juhoindická píšťala Venu, ktorej zvuk podľa portálu pripomína fujaru. “Keď počúvate tento slovenský nástroj, obalí vás bohatá a zároveň mäkká kaskáda tónov, ktoré prechádzajú do vysokej škály. Fujara má široké rozpätie, ktoré obsiahne takmer dva a pol oktávy.”

Portál je veľmi podrobný aj pri fyzickom opise. Uvádza, že slovenský hudobný poklad je vysoký zhruba dva metre a drží sa vertikálne, takže umelec na ňom hrá v stoji a často pridáva aj spev. “Býva naladený v A, G, alebo F tónine, má tri dierky v spodnej časti a zvuk vytvára vzduch, ktorý hudobník fúka do nástroja v hornej časti.”

Thehindu.com dodáva, že slovenskí hudobníci si často sami vytvárajú svoje fujary a ako príklad uvádza Michala Fila z Banskej Bystrice. “Fujara nie je len hudobný nástroj. Je to jedinečný kultúrny artefakt krásne ozdobený pôvodnými folkovými motívmi.”

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame