Svojmu snu obetovala všetko. Aj školu. A je najlepšia na svete!

Mažoretka Anet Šumpíková má len 19 rokov a už sa môže pochváliť parádnymi úspechmi. Prekonala krízy, presťahovala sa a začala vyhrávať.

Michal Demjanovič
Ilustračný obrázok k článku Svojmu snu obetovala všetko. Aj školu. A je najlepšia na svete!
Zdroj: Dnes24.sk

Kariérny vrchol v tomto športe prichádza okolo 20 roku života. Mladá mažoretka Anet Šumpíková sa napriek tomu rozhodla, že dá do prípravy všetko. Ako často trénuje, čo má na tomto športe najradšej, aké najväčšie úspechy dosiahla a čo ju sklamalo prezradila v rozhovre.

Ako si sa dostala k mažoretkám a ako dlho sa už tomuto športu venuješ?

Spomínam si, ako mažoretky otvárali Staromestské slávnosti. Stála som v prvom rade, už asi od troch rokov. Pozerala som na ne a hovorila som mamine, že chcem byť mažoretka. A tak, keď som mala 6 rokov, prihlásila ma k nim. Číže to je už 13 rokov.

Čo máš na tomto športe najradšej?

Baví ma, že to nie je nič ľahké, žiaden stereotyp. Stále sa učím niečo nové. Každým rokom je to síce ťažšie, ale stojí to zato :).

Čo je naopak najnáročnejšie?

Najnáročnejšie je naučiť sa manipulovať s palicou. Sú za tým hodiny cvičenia. A aj keď to už viete, nikdy nemáte istotu, že palicu chytíte. Sú tam prvky, ktoré sú veľmi náročné.

Mala si niekedy obdobie, počas ktorého si rozmýšľala, že odídeš od tohto športu?

Mala som krízu asi v 9–10 rokoch. Bolo to spôsobené tým, že som veľa trénovala a nevidela som žiadne viditeľné výsledky. Na súťaž nás pustili až po 7 rokoch cvičenia. V tých desiatich rokoch som si hovorila, že už štyri roky cvičím a nič z toho. Neskôr to bolo spôsobené aj tým, že všetky moje kamarátky išli von a ja som nemohla. Mali frajerov a ja nič, kvôli tréningom.

Kto alebo čo ti pomohlo prekonať túto krízu?

Za to, že som zostala, ďakujem mame, ktorá ma „ťahala“ na tréningy, podporovala ma. Ona bola tá, ktorá mi hovorila, že keď už to robím štyri roky, tak to nemám nechať tak. Pripomínala mi, že už som blízko k súťaži, kedy sa to vlastne naozaj všetko začne. Chvíľu som k tomu mala až odpor, ale potom, po súťaži, ma to znova chytilo. Stali sme sa majsterkami Slovenska! Vtedy som si uvedomila, že to naozaj chcem robiť.

Ktoré svoje úspechy považuješ za najvýznamnejšie?

Za najúspešnejší považujem tento rok, kedy sme obhájili titul majstra Slovenska i majstra Európy. Stala som sa vicemajsterkou sveta v kategórii sólo 2 baton a vo veľkej choreografií sme sa stali majsterkami sveta. To bol určite najväčší úspech lebo na majstrovstvá sveta, ktoré sú len raz za dva roky, sa trénuje niekoľko rokov.

Pred dvoma rokmi sme boli vicemajsterkami sveta. To bol tiež, výrazný úspech ale predsa sme boli trochu sklamané. To nás ale motivovalo ešte viac na sebe pracovať a sme radi, že nám to tento rok vyšlo.

Zažila si v tomto športe aj nejaké veľké sklamanie?

Asi najväčšie sklamanie som zažila na majstrovstvách Európy 2012, kde sme prišli a mysleli sme si o sebe, že sme najlepšie a nič ako prvé miesto neprichádza do úvahy. Nakoniec sme obsadili 6. miesto. Bola to pre nás veľká facka a vytriezvenie. Vtedy sme si uvedomili, že to nejde samo. Po tejto skúsenosti sme začali tvrdšie pracovať čo sa premietlo aj do výsledkov.

Zdroj: Dnes24.sk

Ako často trénuješ?

Trénujem každý deň. Cvičím pravidelne ráno a poobede, niekedy aj večer. Buď chodím k nám do Centra voľného času, alebo doma.

Čo všetko si musela obetovať tomuto športu?

Naozaj veľa. Jedná z veci je napríklad škola. Tento rok som si povedala, že príprave na majstrovstvá Slovenska podriadim všetko. Chodila som na žilinské gymnázium a chcela som študovať externou formou, no škola v Žiline mi nemohla vyhovieť. Rozhodla som sa teda pre štúdium v Bratislave, kde nemali problém s externou formou.

Ako na toto rozhodnutie reagovala tvoja rodina?

My sme športová rodina, mama závodne plávala, otec lyžoval a moja sestra je tenistka. Moja rodina to podporila, za čo som jej veľmi vďačná. Chápali, že som trinásť rokov drela, aby som teraz mohla víťaziť. Prichádzam do veku, kedy už nebudem stíhať tým mladším. Teraz, za tieto dva roky, môžem všetko získať a potom pokojne skončiť.

Máš nejaký športový sen, ktorý by si chcela s mažoretkami dosiahnuť?

Určite to je titul majstra sveta v kategórii sólo 2 baton. Majstrovstvá sveta sa budú konať v roku 2018 v Južnej Afrike. To je momentálne moja najväčšia motivácia. Vnútorne sa pripravujem, že to bude vrchol mojej kariéry. Tiež by som to chcela skúsiť v nejakej inej kategórii ako je trio, alebo mini formácii.

Čomu sa plánuješ venovať po skončení svojej kariéry?

Rada by som sa stala trénerkou. Vlastne už teraz trénujem tie najmenšiu skupinu – veľká formácia. Rada by som to robila na plný úväzok, aj keď viem, že sa to veľmi nedá, keďže platové podmienky sú na veľmi nízkej úrovni. Rozmýšľam tiež nad vysokou školou tu v Žiline, kde by som popri tom chcela trénovať možno nejakú moju nástupkyňu.

Kde a ako najradšej tráviš v Žiline svoj voľný čas?

V telocvični (smiech). Ak nemám tréning, tak si vezmem korčule, alebo si idem zabehať na vodné dielo.

Fotky majsterky a vicemajsterky sveta Anet Šumpíkovej si môžte pozrieť aj v našej fotogalérii!

Zdroj: zilina.dnes24.sk

Odporúčame