TRAJA V TOM (nedumajte, stačí dobrý pocit)
V átriu Hotela Kultúra Ružomberok je do 15. apríla sprístupnená výstava dvoch umelcov - pedagógov Školy úžitkového výtvarníctva Ružomberok: Angeliky Hrivnákovej a Martina Novysedláka.
Číslo tri v titulku a dva mená vystavujúcich nie je matematický rébus, ale len fakt, že pôvodne mala predstaviť svoju tvorbu aj Andrea Vyoralová. Muzikanti – rytmici Gabriel Pospíšil(perkusie) a Matej Richtarčík (bicie nástroje) vniesli do presvetleného átria svoju radosť z hrania. Vernisáž (15.3.) krátkym predstavením svojich kolegov zo ŠÚV otvoril Peter Šugár.
Výstava je o dielach umelcov a o nich. O nich hovoria aj ich výpovede. Martin Novysedlák(MN) o diptychu: Sv.Mária bol starší návrh, ktorý sa nezrealizoval, k nemu som neskôr pridal sv.Jozefa, je to teda dvojica – diptych(obr.č.6), samozrejme, je to vnímané mojim štýlom, čisto kontúry, farba, ja netieňujem, využívam v podstate tú líniu, ktorá je zdôraznením toho všetkého. MN ako učiteľ a umelec: Nezameriavam sa len na jeden druh aktivít, okrem toho, že učím, tak aj maľujem, robím akcie pre mládež, aj moja tvorba je bližšia ku mladým, je to vlastne streetartová maľba(umenie ulice) a je to vidno v mojom poňatí maľby. Má to ďaleko od graffity, lebo tam niekedy chýba myšlienka, a okrem toho, na stenu ma to nebaví, ja milujem plátno.
Angelika Hrivnáková (AH) **o (ne)zrozumiteľnosti grafiky: Niektoré práce sú dosť zrozumiteľné, napr. triptych o večnosti (obr.č.7), ako duša odchádza z tela (ja teda verím, že odchádza niekam inam, že sa nestráca), je na počesť môjho otca, bola som pri jeho posledných chvíľach, čo bol veľmi silný zážitok. Každý z tých obrazov predstavuje určitú fázu tej duše – najskôr je tá najtemnejšia (človek sa bojí), potom je tá krajšia , kedy vás privítajú dajme tomu tí anjeli, či známi a tá úplne nadpozemská, je tá posledná fáza. Teraz, keď poznám príbeh, tak rozumiem, ale väčšina z nás nemá tú šancu…(redaktor) **AH: Ja mám taký dojem, že najlepšie je, keď laik prijíma umenie tak, ako ho vidí. Ak sa vám ten obraz na prvý pohľad páči, nemusíte dumať, načo tam je to alebo hento, skrátka farebne alebo tvarovo sa mi páči, mám pri ňom dobrý pocit, to úplne stačí. Vizuálne umenie je o tom.
