Vykrádanie rodinných domov v Ružomberku

„Cítite sa doma bezpečne? Ja už nie.“ To je najväčší dôsledok vlámania sa k nám. Z nedele (15.1.) na pondelok (16.1.) sa k nám dostal/i neznámi páchatelia do domu, keď sme všetci spali. Dvere boli zabuchnuté (máme zvonku gulu), nie zamknuté. Najväčšia chyba, aj na ul..... tiež mali zabuchnuté, aj keď bezpečnostné dvere. V túto noc sa stali tri podobné udalosti – takto mi to povedala pani na polícii. Spoločné bolo ešte to, že zobral/i len kabelku/tašku z predsiene, ďalej do domu nešiel/nešli. Ja som ráno našla na chodníku od bráničky k domovým dverám stopy v snehu (večer sme mali všetko odhrabané, v noci trochu snežilo), a boli od jednej osoby alebo ďalšia osoba stúpala do tých istých stôp. V predsieni sme mali topánky, zavesené kabáty, ale tie ich nezaujímali. Šli priamo po kabelke. Všetci vedia, čo sa nachádza v dámskej kabelke. Všetko, čo si viete predstaviť a ešte aj to, čo si predstaviť neviete – najdôležitejšie sú asi doklady, kľúče a najzaujímavejšia vec pre zlodejov je peňaženka. Tá tiež obsahuje okrem peňazí bankové karty, možno aj grid kartu k IB, vstupné heslá a pin kódy … Odcudzením mojej kabelky si prišiel zlodej na svoje, okrem hmotnej škody, ktorú ja osobne odhadujem minimálne na 400 eur, sú tam aj iné aspekty, ako napr. záznamy a údaje na USB kľúči (16 GB), vizitky známych a priateľov …

Zarážajúca je skutočnosť, do akých hraníc sa zlodeji/krimi­nálnici dostávajú. Tri domy za jednu noc – „dobrá šichta“?! Ako sa máme chrániť? Všetci mi dohovárali: „Nechať si kabelku v predsieni na komode!?“ … ale ja som predsa doma vo svojom súkromí, nebudem rozmýšľať, čo kde mám položiť, ako niečo urobiť, lebo ma prídu vykradnúť. Rozmýšľam ako poctivý človek, nie ako kriminálnik. Ja očakávam od svojho domu bezpečie, kde si môžem oddýchnuť a vypnúť svoje myšlienky po každodennej práci v zamestnaní. Teraz mám ale obavy a strach, posledné noci som riadne nespala. Ako mám podávať sto percentné výkony v práci, ktoré odo mňa táto spoločnosť očakáva, čo mám povedať deťom, schovávajte si všetko? K čomu ich viesť? Asi len vštepovať im obavy, nech sú pripravení, že ich nič a nik neochráni. A keď sa aj prenesiete cez toto všetko, zas ste len obeťou pri vybavovaní si nových dokladov, bankových kariet – za všetko sú poplatky. Prišla som o všetku hotovosť, o prístup k svojmu účtu, ale naše úrady ma potrebujú zas len inkasovať, „vyciciavať“ z peňazí. Nemám viac slov, nemám čo dodať – nebolo by to ani vhodné, ani prospešné.

Pozn.redakcie: Budeme veľmi radi, keď nám, váž.čitatelia, napíšete svoj názor, resp.svoju podobnú osobnú skúsenosť. Vyšetrovanie krádeže(í) budeme monitorovať a následne Vás informovať.