Vytvoriť modernú školu je riadna fuška – napriek tomu sme tu už 10 rokov

Čo viedlo obyčajného človeka k výstupu za niečím neobyčajným?

Na začiatku bola túžba. Túžba po slobode. Túžba urobiť z cesty za vzdelaním dobrodružnú výpravu za poznaním, kde nie každá hodina bude úžasná, ale každá bude obohacujúca. Na túto cestu sa žena, ktorá je dnes známa ako zriaďovateľka Súkromnej základnej školy v Ružomberku, vydala najmä kvôli svojej dcére a ľuďom, ktorí mali podobné sny a túžby ako ona, ktorí chceli školu ušitú na mieru. A zrejme možno hovoriť takmer o zázraku, keď si spomenieme na tých, ktorí jej vtedy pred desiatimi rokmi uverili, hoci sa nemali o čo oprieť. Napriek tomu s ňou vtedy vykročili do neznáma.

Škola, kde má svoje nezastupiteľné miesto láska, úcta, slušnosť, spolupatričnosť

Súkromná základná škola, ako ju dnes poznáme, je inštitúcia, ktorá poskytuje kvalitnú výchovu a vzdelávanie. O tom svedčí okrem iného aj angličtina od prvého ročníka, vyučovaná zaujímavou metódou Jolly Phonics a CLIL metódou implementovaná do ďalších predmetov, daltonské pravidlá na vyučovaní, matematika vyučovaná podľa pána profesora Hejného, vyučovacie hodiny prebiehajúce mimo tried. Čo je však dôležitejšie, je to, že je to škola, ktorá chce stavať na vzájomnej dôvere rodičov, žiakov a pedagógov, vytvárať rodinné prostredie, v ktorom sa členovia rodiny budú cítiť bezpečne a zároveň sa naučia zbaviť sa svojich strachov z neúspechu, chýb, omylov. Stáť pri zrode kreatívneho flexibilného človeka však nie je projekt na papieri, je to živé dielo, ktoré sa vyvíja, rastie, ale tiež podlieha chybám. Sú to chyby, za ktoré chceme úprimne povedať „Prepáčte“ a so vztýčenou hlavou kráčať ďalej po ceste na vrchol.

Posledné ohliadnutie pred vykročením k vrcholu

Na istom úseku cesty je zrejme úplne prirodzené, že si človek kladie otázku, či by sa na túto cestu bol vydal, keby vedel, čo ho čaká. Vidí za sebou daň v podobe zanedbaných priateľstiev i zdravia, v podobe rýchlo dospievajúceho dieťaťa či rodinných kríz spôsobených zmenami zákonov a nedodržanými sľubmi politikov. Ale nie je možné prehliadnuť tých, ktorí boli vždy na blízku a podporovali nás a kvôli ktorým stojí za to kráčať touto cestou.

To najdôležitejšie na záver

To najdôležitejšie je poďakovanie. Naše „Ďakujeme“ smeruje predovšetkým rodine pani zriaďovateľky Elenky Šlávkovej za podporu v ťažkých chvíľach nielen pre ňu, ale pre celú školu. Poďakovať chceme aj tým prvým odvážnym rodičom, žiakom a pedagógom, ale tiež všetkým, ktorí sa na istý čas stali členmi nášho tímu a nechali tu kus zo seba. Ďakujeme tým, ktorí napriek všetkým nepriazňam doby a spoločnosti zotrvali a stále pracujú na zdokonaľovaní Súkromnej základnej školy v Ružomberku. A nakoniec ďakujeme aj tým, ktorí sa k nám možno nikdy nepridali, ale aspoň nám popriali šťastnú cestu.

text: Mária Podkopčanová; viac info: facebook – Dotyk Ružomberok;