Záverečný koncert žiakov: Nechýbal tanec ani ľudovky
Regrút alebo ako som v Liskovej jarky preskakuvau. Takto sa volal záverečný koncert Súkromnej základnej umeleckej školy ľudového tanca a hudby, ktorej žiakov poznáme skôr ako Detský folklórny súbor Liptáčik. Tanečníčky a tanečníci Folklórneho súboru
Príbeh liskovského regrúta sa začal od Adama – jeho narodením, kedy **„zbojníci do skál päste vysekávali, čerti sudy s pálenkou po kopcoch váľali.“ **Pozorný návštevník sa o chvíľu dozvedel, že **" strigy výskali, na pňoch starých vŕb pri Váhu vodníci sedávali, tváre liskovských pltníkov fúľali, a preto nás vraj i mrskáňmi vo svete nazvali." **
Detstvo liskovských chlapcov neboli iba detské hry, ale aj čakanie na otcov (niekedy aj márne), ktorí do Ameriky za prácou odchádzali.
V štrnástom roku dostal hlavný hrdina mládenecký kroj. „Mohou som si v nedeľu stať pri muzike medzi mládencov, v zime chodiť do susedov na priadky, …“. Stále to malo jeden háčik; kým jedného mládenca „nepremôhou“, nepustili ho medzi seba.
Po tejto prekážke nasledovala bursa a odchod na vojnu. „A Hanka? Ak vydrží, kým sa z vojny vrátim, dočká sa, že jej partu vidličkami z hlavy zložia.“ Finále koncertu patrilo bursovníckej zábave – U Gulejou.
Vedúci súboru Liptov a riaditeľ školy Igor Littva vo finále ďakoval zvlášť za pomoc a ochotu obyvateľom Liskovej: Márii Macíkovej, Ľubošovi Camberovi, starostovi Jozefovi Murinovi, Margite Gulejovej, Štefánii Močilanovej, Jolane Štrbinovej a Štefanovi Uhrínovi.
