Zvyky dnes a kedysi
Vianoce sú najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku a slávia sa v mnohých krajinách po celom svete. Ľudové zvyky a tradície, ktoré sú s nimi spojené, sa líšia od národa k národu. Ktoré zo slovenských tradícií poznáte a dodržiavate aj Vy?
Na Slovensku sa zvykne cez štedrý deň držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravieva, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, pod ktorým nesmie chýbať betlehem, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče a ovocie.
Ako hlavný chod sa v podáva ryba pripravená na rôzne spôsoby, najčastejšie sa podáva so zemiakovým majonézovým šalátom. Niektorí ľudia robievajú namiesto majonézového šalátu zemiakovo-cibuľový šalát. Niekde dokonca nejedia rybu, ale klasické rezne. V niektorých kútoch sa pred večerou všetci členovia rodiny od najstaršieho po najmladšieho umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, aby boli všetci zdraví a bohatí. Vo zvyku je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí a jedla na ďalší rok. Zaužívaným zvykom je taktiež rozrezanie jablka, ktoré ukáže zdravie rodiny v najbližšom roku, či šupina z kapra putujúca do peňaženky. Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia.
**V dobách minulých… ** Štedrý večer sa začínal pre našich predkov, už skoro ráno aby bol už sladký chlebík napečený pre koledníkov, ktorí doobeda chodili po domoch a ohlasovali dobrú zvesť o narodení Ježiša Krista v Betleheme. Počas pečenia gazdiná urobila rôzne úkony. Keď chcela, aby sliepky dobre niesli, tak si očistila ruky od cesta na dvore, ktoré sliepky pozobali, alebo natrela s cestom ovocné stromy aby dobre rodili. Podobne z týchto dobrôt dával gazda aj domácim zvieratám, aby vedeli že je výnimočný deň v roku a keď ešte nabral do šechtára (vedra) sneh, a ním napojil statok, zaistil si dostatok mlieka.
Zvyky pred večerou Štedrovečernú večeru predchádzali mnohé zvyky. Hviezda z jadierok v rozkrojenom jablku dodnes znamená zdravie. Práve tak rybie šupiny vraj zabezpečia bohatstvo a chren dodá odvahu. Cesnak sa jedol pre zdravie a aby zahnal zlé sily. Stôl opásali reťazou, aby rodina bola súdržná. Ak plameň sviečky na stole horí rovno, rodina bude zdravá. Ak zhasne, niekto umrie. Veľa sa dá vraj vyčítať aj z nočnej oblohy. Tmavé nebo znamená plnú stodolu a veľa ovocia. Veľký svetlý mesiac neúrodu, veľa hviezd však veľa kureniec a hrozna. Ak hory zahalí hmla, zomrie veľa starých ľudí. Ak je hmla v dolinách, budú mrieť mladí.
Štedrovečerná večera K stolu sa sadalo z úsvitom prvej hviezdy na oblohe a večera bola skromná a jednoduchá. Na začiatku sa jedla oblátka s medom pre sladký a dobrý život. Polievka bola paradajková, vínová alebo rybacia. Kedysi sa nejedlo nič vyprážané a ryby mali iba bohatší ľudia. Chudobnejší mali perky s lekvárom (taštičky z rezancového cesta) alebo pupáky (kúsky kysnutého cesta) s mliekom a makom. Po večeri dievky vymietli popol z pece a vysypali ho na dvor a následne sa čakalo na prvý brechot psa. Z ktorej strany zabrechal pes, tým sa smerom sa mala dievka vydať. Obdarúvali sa najmä deti: dievčatá handrovými bábikami, chlapci drevenými vyrezávanými koníkmi či vozíkmi. Maškrtou boli sušené plánky a slivky. Len čo skončila večera, nastal čas isť vinšovať šťastia, zdravia a spokojnosti susedom a príbuzným.
Tieto tradície sú dôležité nielen pre katolícke rodiny, ale pre všetky slovenské rodiny. Je potrebné si ich pripomínať a ctiť, tak ako to robili naši predkovia. Tradície sú totiž tým, čo v nás vzbudzuje pocit spolupatričnosti, čo nás odlišuje od ostatných národov, ale zároveň nás s nimi aj spája.