Ak štát nedá peniaze, tak Likavský hrad utrpí čochvíľa ďalšiu ranu
Architektonická štúdia obnovy hradu Likava varuje pred havarijným stavom jeho južného paláca. Primátor Ružomberka Igor Čombor je odhodlaný získať od štátu nevyhnutné (a nie malé) zdroje na generálnu obnovu liptovskej dominanty s významným potenciálom návštevnosti.
Ružomberský primátor Igor Čombor sa pred časom – podľa portálu liptov.sme.sk – vyjadril ku hrozbe ďalšej devastácie Likavského hradu, a to v časti južného hradu. „Hrozí zrútenie sa najväčšej steny renesančného paláca,“ povedal primátor. Historik Karol Dzuriak z Liptovského múzea v Ružomberku (LMR), ktoré hrad spravuje, dodáva: „Je to reálne, vecné konštatovanie súčasného stavu a triezve pomenovanie problémov a hrozieb, s ktorými sa hrad Likava potýka.“
Nepriatelia Likavy
Kardinálnym „vinníkom“ stavu, že Liptov nemá funkčný hrad podobný Oravskému, je posledný majiteľ, knieža František II., ktorý ho pred tristo rokmi nechal zbúrať. Na devastácii jeho zostatkov sa v minulom storočí podieľali dejinné udalosti s druhou svetovou vojnou, okupáciou sovietskou armádou, ale predovšetkým neschopnosť socialistického Československa minimálne konzervovať zachovalé časti hradu. Hlavným nepriateľom ruín hradu je voda, ktorá steká po múroch, tie vlhnú a narúša ich aj nestabilné zimné obdobie posledných rokov. Hradné bralo, na ktorom sa Likava vypína, má nesúrodé zloženie, vytvorili sa na ňom trhliny a dutiny, hodnotí portál liptov.sme.sk.
Severný a južný palác Likavy
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa zrútila tretina múrov severného paláca. Výsledkom nedokončených a časovo rozdrobených sanačných prác bolo dokončenie a sprístupnenie Hunyadiho veže dolného hradu. Podobná katastrofa hrozí v súčasnosti južnému palácu (pohľad z východnej časti Ružomberka). „Hrozí zničenie muriva zachovalej vonkajšej steny južného paláca a východnej delovej veže, vrátane zachovanej časti západného nádvorného priečelia východného paláca,“ spresnil historik Karol Dzuriak, ktorý ďalej hovorí, že by sme prišli o fascinujúcu a nenahraditeľnú architektonickú súčasť hradu, ktorá vytvára po stáročia vizuál hradu, jeho charakteristickú siluetu.
Štát, peniaze a primátor
Liptovské múzeum v Ružomberku si pred piatimi rokmi dalo vypracovať architektonickú štúdiu obnovy hradu, ktorá označila stav predmetnej časti hradu za havarijný. Pred samotnými záchrannými prácami je ale potrebné vypracovať dokumentáciu komplexnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Nutné zdroje Liptovské múzeum žiadalo doteraz márne. Ružomberský primátor je odhodlaný zasiahnuť. „Musíme sa postarať o to, aby sa hrad zachoval pre ďalšie generácie,“ povedal Igor Čombor. Historik Karol Dzuriak dopĺňa presvedčenie, že dôkladná oprava prinesie Liptovu atraktívnu stredovekú dominantu s mimoriadne vysokým potenciálom návštevnosti a kultúrnych aktivít.
Zdroj: liptov.sme.sk; foto: LMR;