Dojemný príbeh z ružomberskej školy: TAKTO sa Boris stará o svojho kamaráta s vážnou chorobou

Projekt Detský čin roka už 20 rokov motivuje deti, aby robili dobré skutky. Aj tento rok uzrela svetlo sveta várka nových príbehov z celého Slovenska. Príbehy sú zaradené do niekoľkých kategórií, a to: záchrana ľudského života, pomoc v rodine, pomoc rovesníkom, pomoc prírode, pomoc ľuďom, dobrý nápad, cena Sašky Fischerovej (Malý Veľký čin) a dobrý čin na nete.

Medzi tohtoročnými príspevkami sa objavil aj Borisov skutok. Ten súťaží v kategórii pomoc rovesníkom. Siedmak zo Základnej školy Klačno v Ružomberku Boris Černák robí zdanlivo to, čo by mal v triede či na ulici zrejme robiť každý. Je ale jeho správanie naozaj tak bežné? List napísala učiteľka Vladimíra Filippová.

„Už sedem rokov je Miško žiakom našej školy. Práve úspešne skončil siedmy ročník. Poviete si: ,, Nič výnimočné.“ Ale my sedem rokov sledujeme jeho boj so svalovou dystrofiou. Sedem rokov sme svedkami boja, snaženia sa o to, aby bol súčasťou normálneho detského kolektívu, aby zvládol to, čo zdravé deti pokladajú za samozrejmé. Pre Miška to samozrejmé nie je. Každý deň, každým krokom, každým pohybom, musí najskôr prekonať sám seba a až potom príde vytúžený pohyb či krok. Pri Miškovi nie je možné nevšimnúť ešte jednu postavu. Jeho tieň, jeho kamaráta, pomocníka, jeho druhé nohy a ruky – Borisa Černáka. Práve Boris je ten, na ktorého chceme upozorniť. Boris dodáva Miškovým svalom silu. Každý deň Boris čaká, kedy Miška rodičia dovezú na vyučovanie, pomôže mu z auta, odprevadí do šatne, odnesie tašku do triedy. Na každom schode kontroluje ,,situáciu“, či Miškovo trápenie na schodoch nevidí neželané oko. Počas vyučovania nevidíte vernejších spoločníkov. Všetko robia spolu. Hlavne teda Boris robí množstvo vecí aj za Miška. Prinesie, donesie, obslúži, zdvihne ho zo stoličky, odprevadí do odbornej učebne. A po vyučovaní ho opäť ,,vráti“ rodičom. Kvôli Borisovi Miško chodí do školy rád. Nehanbí sa za to, že nemôže utekať či len rýchlo zbehnúť po schodoch. Miško mal možnosť prestúpiť na školu, ktorá má bezbariérový prístup a je aj bližšie k jeho domovu. Aj napriek všetkých prekážkam chce školu dokončiť so svojimi spolužiakmi, ktorých pozná od prvej triedy, niektorých aj od škôlky. Naša škola má dve trojposchodové schodištia bez výťahu či posuvnej plošiny. Ale my máme Borisa! – Úprimné a dobré srdce, ktoré bije za dvoch.“

Tento i všetky ďalšie listy zaradené do tohtoročného Detského činu roka nájdete na webe projektu. Môžete za ne i zahlasovať.

Foto: Ilustračné