Hubári plačú: V Liptove huby kvôli horúčavám takmer nerastú
Pretrvávajúce tropické teploty ovzdušia sprevádzané veľkým suchom nežičia ani vychýreným hubárskym lokalitám v liptovskom regióne, zhodnotila mykologička Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Kristína Urbanová.
„Už niekoľko rokov prevádzkujeme od skorej jari do neskorej jesene každý pondelok popoludní hubársku a bylinársku poradňu, no posledné tri týždne nevyhľadal naše rady takmer nikto. Pritom táto hubárska sezóna sa začala netradične skoro, no od polovice júla nastal útlm v dôsledku neúprosného sucha a teplôt. Situácia je jednoducho biedna,“ vysvetlila renomovaná odborníčka.
Jediným receptom je podľa nej iba výdatnejší dážď. „Dlhodobé predpovede vravia, že zaprší až v tretej augustovej dekáde. Potom sa uvidí, či sucho nebolo príliš agresívne a podhubie celkom nepovysychalo. Pevne veríme, že sa tak nestalo, ale to ukáže až skutočnosť. Neostáva nám nič iné, len vydržať, lebo momentálne nerastie nič, ak sa aj nejaké huby nájdu, tak sú veľmi červivé,“ pokračovala.
Pranostiky nie sú podstatné
„Koľko je hubárov, toľko je názorov a okrídlených pranostík, ale hlavnými faktormi, ktoré nepustia, sú teplota, vlhkosť a ich optimálny pomer nielen v ovzduší, ale najmä v pôdnom substráte. V nevhodných podmienkach plodnice húb nerastú,“ zdôraznila Kristína Urbanová s tým, že hlavné hubárske obdobie v Liptove sa začína koncom augusta.
Predčasne nechcela tipovať, ako dopadne tento zvláštny hubársky rok. Obrat k lepšiemu by mohli znamenať zhruba týždeň trvajúce dažďové zrážky. Posledné tri roky sú zrážkami a teplotami podobné, preto sa dá očakávať, že na jeseň niečo narastie. "Optimálne podmienky sa musia ale stretnúť na jednom mieste, hoci okolo výskytu húb je množstvo nevysvetliteľných tajomstiev. Niekedy rastú aj neskoro v jeseni, keď už udierajú aj prízemné mrazíky,“ dodala mykologička.