Liptovské múzeum v Ružomberku bolo v úlohe archeológa úspešné
Liptovské múzeum v Ružomberku realizovalo v októbri a novembri archeologický výskum na západnej strane vrchu Rohačka medzi dedinami Ploštín a Iľanovo. Bádanie je zamerané na vedeckú a dokumentačnú činnosť. Jeho cieľom je spresniť datovanie archeologických nálezov.
„Archeologický výskum realizuje Múzeum po viac ako 50-tich rokoch. Spolu s archeologickou spoločnosťou sme realizovali päť sond už s priamymi nálezmi. Dvojmesačnú aktivitu hodnotíme ako jednoznačne úspešnú, pričom vo výskume tejto lokality chceme pokračovať aj v budúcom roku,” zhodnotil riaditeľ LMR Martin Krupa. Vrch Rohačka je známy svojím pravekým osídlením už v mladšej a neskorej dobe bronzovej. Pozornosť púta aj názov tejto lokality, Rohačka. Pochádza z južného úbočia, nad ktorým sa týči dvojitá skala pripomínajúca dvojroh.
Nové archeologické nálezy
Archeológ Ľuboslav Záhorec potvrdil vo svojom výskume spomínaných úspešných päť sond: „V dvoch sa našli zhluky kolových jám s kameňmi, ktoré predstavujú pozostatky po koloch s kamenným obložením. Tieto nálezy dokladajú prítomnosť stavieb v týchto miestach. V ďalšej archeologickej sonde sa našli veľké kusy prepálenej mazanice a prepálenej hliny, čo by mohlo nasvedčovať tomu, že v tejto časti tu stálo takisto nejaké obydlie, ktoré bolo zničené požiarom.“ Tieto zaujímavé archeologické nálezy a mnoho ďalších, budú postupne spracovávať odborníci. Nová štúdia odborne získaných poznatkov o lokalite Rohačka, napomôže k lepšiemu poznaniu nielen historikom, ale aj širokej verejnosti.
Prvý odborný výskum už na konci 19. storočia
Už v priebehu storočí sa táto lokalita stala viackrát predmetom záujmu. Nie vždy sa k skúmaniu a dokumentovaniu tejto lokality dostali odborní pracovníci. Prvý odborný výskum uskutočnil Jozef Mihálik, ktorý už v roku 1885 nachádza praveké pamiatky, množstvo črepov, drviče obilia, kresadlá a zvyšky ohnísk. Z Ploštínskej strany kopca bol na poli dokonca objavený urnový cintorín. Aj domáci obyvatelia blízkej dediny nachádzali rôzne predmety historickej hodnoty. Niektoré sa dostali do rúk odborníkov a následne do múzeí, iné predmety napríklad z kovu boli pravdepodobne znehodnotené alebo zničené. Táto situácia sa postupne mení. Na prelome 19. a 20. storočia sa k odbornej činnosti pripájajú aj intelektuáli. Postupne vytvárali muzeálne zbierky a predmety v týchto zbierkach začali katalogizovať.
Zdroj: LMR, Dominika Veselá
