POZNÁVAJTE LIPTOV: Krkavá skala
Nepôjdeme z mesta ďaleko, zájdeme len z Baničného smerom na Vlkolínec a zastavíme sa na jedinečnom mieste Slovenska, pod Krkavou skalou. Prečo je výnimočná?
Krkavá skala sa týči z úpätia vrchu Sidorovo, na trase historickej „Kráľovskej cesty“ oddávna spájajúcej Vlkolínec a Ružomberok. Útvar vzniknuvší eróznou činnosťou, vystupujúci ako morfologická bašta, ktorá vznikla zvetrávaním druhohorných dolomitov. V jej spodnej časti sú viditeľné doggerské vrstvy horniny. V roku 1952 bola vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku.
Impozantná 22 m vysoká Krkavá skala je považovaná za najväčšiu skalnú ihlu na celom Slovensku. Slovo ihla tu však, vzhľadom na značnú hrúbku útvaru, treba brať tak trochu s rezervou.
Rastú tu významné druhy vápencovej flóry – prvosienka holá, horec Clusiov, poniklec obyčajný slovenský, klinček včasný, chudôbka vždyzelená, lomikameň vždyživý, slezinník červený, slezinník zelený. Zo stavovcov boli pozorovane jašterice živorodé a z nápadnejších druhov hniezdiaci žltochvost domový. Skala porastená borovicami slúži ako oddychové miesto preletujúcich vtákov ako sokol myšiar, krkavec čierny a mnohých ďalších. Na území platí 4. stupeň ochrany.
Či kŕk, či nekŕk
Len kúsok od skaly možno nájsť turistický posed s ohniskom, a tiež prameň pitnej vody. K tomuto prameňu, a zároveň i ku Krkavej skale, sa viaže povesť o istom mužovi, ktorý raz kúpil pre seba a svoju rodinu malú rybu. Keď sa zastavil pri skale aby sa napil z prameňa, ryba mu spadla do vody. Nuž po nej bleskurýchle lapil a šup s ňou naspäť do tašky. Hľadal rybu v prameni, no ryba bola klzká. Ako ju tak chytal, zamútil vodu. Prešla ho preto trpezlivosť a hneď ako nahmatal čosi mäkké vo vode, hodil to do kapsy. Prešiel azda 100 metrov a z kapsy bolo počuť: “kŕk, kŕk, …” Bola to žaba, nie ryba. Muža to zarazilo, no povedal: “Či kŕk, či nekŕk, kúpil som ťa, tak ťa i zjem.”
Preto odvtedy sa skala nad prameňom nazýva Krkavou skalou.
Zdroj: Wikipedia, nasehory.cz