Vianočný rozhovor s európskym vzpieračom
Vladimír Plávka z Liptovských Sliačov sa nechce uspokojiť s vlastnými výkonmi. Na budúci rok chce ísť na majstrovstvá Európy a priniesť medailu, ktorá mu tohoto roku v Luxembursku o vlások ušla.
- Vladko, prečo chlap po 50-tke dvíha 200 kilov železa?
Po prvý krát som siahol po činke v roku 1972 ako 12-ročný chlapec. Odvtedy sa venujem kulturistike, hlavne silovému trojboju, powerliftingu. Keďže som v minulosti nikdy netúžil po sláve na úkor zdravia (cez zakázané látky), vďaka Bohu sa mi dnes otvorili dvere , aby som mohol aj v tomto pokročilom veku podávať takéto skvelé výkony (v tréningu mám osobný rekord 220 kg).
- Tvoj šport asi nie je náročný na financie?
Ako každý šport, aj kulturistika je náročná na finančné prostriedky. Sú to prostriedky na cestovné, nocľah a hlavne drahá je strava (doplnky výživy), ktorá slúži na regeneráciu pretekára v tomto silovom športe. Na ME v Luxembursku bol mojou hlavnou oporou synovec Roman Plávka, ktorý vlastní v Ružomberku lakovňu vozidiel, kulturistický oddiel v Liptovských Sliačoch a športová masérka Katka Ošková.
- Čo pre Teba znamenajú Vianoce?
Na Vianoce sa vždy teším ako malý chlapec. Vianoce sú pre mňa sviatkami pokoja a radosti z príchodu Ježiša Krista.
